Čo majú spoločné saxofón a kosa?

        Ďalší z kategórie historických kúskov, ktorý sa objavil v mojej dielni saxofonservis.sk je zaujímavý starožitný kúsok z talianskej produkcie. Továreň Zinzi & Co bola založená po zjednotení Talianska v roku 1870. Intenzívnejšia produkcia hudobných nástrojov z tejto dielne bola na prelome storočí. Asi z rovnakého obdobia je aj nástroj na fotografiách nižšie. Istý Carlo Zinzi síce pôsobil v Ríme aj po druhej svetovej vojne, avšak nástroje z neskoršieho obdobia existencie spoločnosti už mali iné usporiadanie klapiek (Gis, Bb...) a klapky už boli osadené perleťou. Po zreštaurovaní ma tento tenor saxofón veľmi príjemne prekvapil farbou a intenzitou tónu. Často v rôznych článkoch a na fórach spomínam „vyzretie hudobného nástroja“. Iba nedávno som si však uvedomil súvislosť zo skúsenosťami našich starých rodičov. Keď kedysi gazda kupoval kosu,  vyberal, porovnával a jej kvalitu skúšal tak, že jej chrbát (aby nepoškodil časť čepele) udrel o kameň. Na jarmokoch kováči a predajcovia ne tento účel nosili kameň zo sebou. Podľa zvuku, aký sa ozval,  sa dala predpokladať kvalita materiálu. Dobrá a kvalitná kosa musela zvoniť. Ostrie na každej klasickej kose sa z času na čas nakulo a priebežne brúsilo. Keď však nebol dobrý materiál, nepomohlo ani kovanie, ani brúsenie. Tráva sa len uhýbala a líhala. Aj na toto však existovala zvláštna finta, ako sa takáto kosa mohla dať ešte „opraviť“. Musela sa nechať proste poriadne zhrdzavieť.  Neviem to síce vedecky presne vysvetliť a zdôvodniť, no logicky sa z materiálom udial nejaký fyzický a chemický proces pôsobením minimálne vzdušnej vlhkosti. Po následnom  očistení, opätovnom nakovaní a prebrúsení už zrazu bola schopná kosiť. V dnešnej dobe síce nemá každý možnosť porovnať zvonivosť pred a po hrdzavení, ale som presvedčený, že sa musela zmeniť aj farba tónu po udretí o kameň. Keď teda „dozrieva“ kosa, iste nejako podobne dozrieva aj saxofón.

Nálezový stav C.Zinzi Roma

Detail 1 nálezový stav

Detail korpusu nálezový stav

Detail ozvučníku v nálezovom stave

Demontáž mechaniky

V procese rekonštrukcie

Korpus po vyčistení

Ozvučník po vyčistení

Korpus po vyčistení 2

Finálna fáza po zreštaurovaní

Detail usporiadania mechaniky a Gis klapky

Na všetkých obrázkoch je rovnaký saxofón C.Zinzi Roma pred, počas a po zreštaurovaní.

Peter Beniačik
www.saxofonservis.sk

Reštaurovanie saxofónu

Reštaurovanie saxofónu

     

      Z času na čas niekto ešte natrafí na starý odložený či zabudnutý hudobný nástroj kdesi na povale, alebo v pivnici, prípadne niekde pod posteľou v starej chalupe, ktorú nálezca práve zdedil, či kúpil.  Miesto nálezu ako aj spôsob uloženia tiež môže napovedať o vzťahu pôvodného majiteľa voči nástroju. Dostalo sa mi do rúk už niekoľko takýchto kúskov. Niektoré z nich nemali zvláštnu hodnotu, ale objavia sa aj skutočné skvosty. Na rôznych fórach som už písal o „zrení hudobného nástroja“ preto sa tu nebudem opakovať. Zhrniem a pripomeniem  len jednoducho – hudobný nástroj je určený na to, aby sa na ňom hralo. Ak je kdesi len tak odložený a dlhodobo nepoužívaný, stráca na svojej kvalite. Drevo skostnatie, kov zoxiduje, koža sa zmrští, zoschne a stvrdne a niektoré časti doslova zhnijú. To je všeobecné pravidlo, ktoré sa týka všetkých hudobných nástrojov počnúc obyčajnou pastierskou píšťalkou cez gajdy, husle, harmoniky, plechové dychové nástroje či saxofóny. Keďže ja osobne sa primárne zaoberám saxofónmi, napadlo mi aspoň priebežne zdokumentovať proces reštaurovania.  Je skutočne veľký rozdiel v pojmoch „servis saxofónu“, „generálna oprava saxofónu“ a reštaurovanie saxofónu. Najmä u starých typov nástrojov nie je možné zohnať nejaký náhradný diel. Tieto sa musia pracne vyrábať a pri kusovej výrobe je to ako výroba prototypu. 

Tenor saxofón Mihaly Remeny v nálezovom stave.

Ten istý tenor saxofón po zreštaurovaní

Ozvučník saxofónu s pôvodným gravírovaním

Ozvučník rovnakého saxofónu po vyčistení

Demontáž mechaniky saxofónu

Rémeny Mihály Budapest Tenor saxofón po zreštaurovaní

 Na nástroji vidieť lokálne ošúchanú pôvodnú povrchovú úpravu. V takomto stave má saxofón prirodzenú "patinu vintage" teda nie ako sa v súčasnosti robí na niektorých lacných saxofónoch úmyselne. Tento tenor saxofón pochádza z dielne výrobcu hudobných nástrojov v Budapešti. Vyrobený bol pravdepodobne okolo roku 1920. Na všetkých obrázkoch je ten istý nástroj pred a po oprave.

www.saxofonservis.sk