Rodinné poklady zo sveta muzikantov

      Reštaurovanie starej trúbky

 

        Aj keď sa zaoberám v prvom rade opravami a servisom saxofónov, dostávajú sa ku mne aj rôzne iné hudobné nástroje. Mnohé z nich žiaľ už nemajú vysokú finančnú hodnotu, ale pre majiteľa nevyčísliteľnú morálnu hodnotu. Sú to rodinné pamiatky na otcov, či starých otcov, ktorí už odišli do muzikantského neba. Pre mnohých bola hudba najväčšia záľuba a preto do nej vkladali svoje srdce. Ak niekto takto dokáže vnímať starý nástroj nájdený kdesi v pivnici, či na povale,  nachádza v ňom prítomnosť milovaného otca, či starého otca, a nedokázal by ho vymeniť za žiadne peniaze.  Takýmto rodinným pokladom je aj trúbka, ktorá sa mi dostala na zreštaurovanie.

 

Nálezový stav trúbky

Jej pravdepodobný pôvod je asi z dvadsiatych rokov minulého storočia. Tiež nie je možné zohnať na ňu pôvodné náhradné diely, preto niečo treba vyrobiť, niečo prispôsobiť z pozostatkov iných kusov hudobných nástrojov. Majiteľ sa rozhodol, že mu postačí, ak trúbka bude vsieť na stene a plniť funkciu dekorácie. 

Po vyčistení ultrazvukom sa podarilo rozchodiť mechaniku, naspájkovať odtrhnuté časti, vymeniť pružinky a dorazové korky.

Nasledovalo vyrovnávanie deformovaných častí a žehlenie preliačin na korpuse a zvukovode. 

Po ručnom čistení a leštení trúbka opäť začala nadobúdať svoju pôvodnú podobu a nie len vizuálne. Trúbka je opäť funkčná, mechanika chodí hladko, dá sa dokonca dolaďovať a je použiteľná k reálnemu hraniu. 

Po rekonštrukcii vo funkčnom stave

Finálna podoba nie len vizuálna, ale aj plne funkčná a hrateľná

Ak aj vy máte podobný skvost a chcete si ho zachovať, môžem pomôcť aj vám.

Peter Beniačik

www.saxofonservis.sk

Keď saxofón spadne

        Každým úderom, nárazom, alebo pádom sa hudobný nástroj môže nebezpečne poškodiť. Preto je v prvom rade dôležité dbať na zvýšenú opatrnosť pri prenášaní, alebo preprave hudobných nástrojov všeobecne. Základným pravidlom je kvalitné púzdro hudobného nástroja. V minulosti sa používali tvrdé kufre vyrábané z preglejky, vystužené a z vnútornej strany bezpečne vystlané. Ich nevýhodou bola vyššia hmotnosť, preto sa časom hľadali alternatívne riešenia. V dnešnej dobe je na trhu dostupnosť rôznych puzdier, kufrov, prepravných vakov  od látkových, cez plastové, karbónové až po hliníkové. Sú rozdielne nie len cenou, ale samozrejme aj životnosťou, kvalitou a materiálom výstelky, spôsobom uzatvárania...

Pre uskladnenie a prepravu saxofónu je veľmi dôležitá nenápadná zátka, ktorá sa vkladá do príruby tela saxofónu namiesto esa. Mnohý opomínajú túto drobnosť, no má veľmi dôležitú funkciu. Tým, že vyčnieva mechanizmus oktávovej klapky nad pevnú časť korpusu, sa často práve táto časť mechaniky poškodí. V lepšom prípade deformuje, v horšom prípade úplne odlomí. Zátka, ktorá sa vkladá na miesto odobratého esa vytŕča nad telo saxofónu práve natoľko, aby chránila oktávové tiahlo pred údermi a nárazmi o okraj kufru, alebo puzdra. 

Nie je zriedkavé sa stretnúť s tým, že saxofón spadol zo stojanu. Preto tiež nie je stojan, ako stojan. Do môjho servisu sa mi dostal aj nástroj, ktorému sa po takomto páde odtrhla príruba korpusu. 

Príruba korpusu saxofónu a protikus z esa

Najčastejšie sú však deformácie tela – korpusu a ozvučníku saxofónu. Náročnosť opravy je závislá od toho, v ktorom bode vznikla preliačina. Možnosť a technológia opravy je závislá od prístupnosti a hĺbky deformovanej časti. Pri najlepšej snahe žiaľ občas zostanú stopy. To tiež závisí od kvality povrchovej úpravy.  Keďže lak je krehký, láme sa a preto sa z deformovanej časti odlupuje. 

Ozvučník alt saxofónu po nešťastnom páde

Detail deformovaného ozvučníku

Ten istý ozvučník po vyžehlení preliačiny

Menšia preliačina ozvučníku na alt saxofóne Weltklang

Deformovaný spodný oblúk alt saxofónu po priamom páde na tvrdú dlažbu.

Detail deformovaného spodného oblúku po páde saxofónu.

Saxofón po vyrovnaní spodného oblúku.

Deformácia časti spodného oblúku na alt saxofóne Selmer.

Spodný oblúk alt saxofónu po vyrovnaní.

Detail spodného oblúku alt saxofónu po vyrovnaní. V kritickom bode zostali stopy olúpaného laku.

 Po páde hrozia aj ďalšie riziká spojené s obmedzením funkčnosti saxofónu. Sila nárazu, alebo úderu sa prenáša na celý korpus, alebo ozvučník, čo má za následok posun mechaniky, prípadne zatlačením prepojovacieho mostíka ďalšiu preliačinu v korpuse a tiež prípadnú deformáciu niektorých tónových otvorov.

Deformácia esa alt saxofónu.

 Ak potrebujete pomôcť s opravou saxofónu, alebo máte akékoľvek otázky, neváhajte ma kontaktovať. Môžete použiť kontaktný formulár v spodnej časti stránky kliknutím sem.

Všetky obrázky sú autentické, sú na nich saxofóny značiek Selmer, Amati, Lafreur a Weltklang.

Peter Beniačik

www.saxofonservis.sk

Čo majú spoločné saxofón a kosa?

        Ďalší z kategórie historických kúskov, ktorý sa objavil v mojej dielni saxofonservis.sk je zaujímavý starožitný kúsok z talianskej produkcie. Továreň Zinzi & Co bola založená po zjednotení Talianska v roku 1870. Intenzívnejšia produkcia hudobných nástrojov z tejto dielne bola na prelome storočí. Asi z rovnakého obdobia je aj nástroj na fotografiách nižšie. Istý Carlo Zinzi síce pôsobil v Ríme aj po druhej svetovej vojne, avšak nástroje z neskoršieho obdobia existencie spoločnosti už mali iné usporiadanie klapiek (Gis, Bb...) a klapky už boli osadené perleťou. Po zreštaurovaní ma tento tenor saxofón veľmi príjemne prekvapil farbou a intenzitou tónu. Často v rôznych článkoch a na fórach spomínam „vyzretie hudobného nástroja“. Iba nedávno som si však uvedomil súvislosť zo skúsenosťami našich starých rodičov. Keď kedysi gazda kupoval kosu,  vyberal, porovnával a jej kvalitu skúšal tak, že jej chrbát (aby nepoškodil časť čepele) udrel o kameň. Na jarmokoch kováči a predajcovia ne tento účel nosili kameň zo sebou. Podľa zvuku, aký sa ozval,  sa dala predpokladať kvalita materiálu. Dobrá a kvalitná kosa musela zvoniť. Ostrie na každej klasickej kose sa z času na čas nakulo a priebežne brúsilo. Keď však nebol dobrý materiál, nepomohlo ani kovanie, ani brúsenie. Tráva sa len uhýbala a líhala. Aj na toto však existovala zvláštna finta, ako sa takáto kosa mohla dať ešte „opraviť“. Musela sa nechať proste poriadne zhrdzavieť.  Neviem to síce vedecky presne vysvetliť a zdôvodniť, no logicky sa z materiálom udial nejaký fyzický a chemický proces pôsobením minimálne vzdušnej vlhkosti. Po následnom  očistení, opätovnom nakovaní a prebrúsení už zrazu bola schopná kosiť. V dnešnej dobe síce nemá každý možnosť porovnať zvonivosť pred a po hrdzavení, ale som presvedčený, že sa musela zmeniť aj farba tónu po udretí o kameň. Keď teda „dozrieva“ kosa, iste nejako podobne dozrieva aj saxofón.

Nálezový stav C.Zinzi Roma

Detail 1 nálezový stav

Detail korpusu nálezový stav

Detail ozvučníku v nálezovom stave

Demontáž mechaniky

V procese rekonštrukcie

Korpus po vyčistení

Ozvučník po vyčistení

Korpus po vyčistení 2

Finálna fáza po zreštaurovaní

Detail usporiadania mechaniky a Gis klapky

Na všetkých obrázkoch je rovnaký saxofón C.Zinzi Roma pred, počas a po zreštaurovaní.

Peter Beniačik
www.saxofonservis.sk

Reštaurovanie saxofónu

Reštaurovanie saxofónu

     

      Z času na čas niekto ešte natrafí na starý odložený či zabudnutý hudobný nástroj kdesi na povale, alebo v pivnici, prípadne niekde pod posteľou v starej chalupe, ktorú nálezca práve zdedil, či kúpil.  Miesto nálezu ako aj spôsob uloženia tiež môže napovedať o vzťahu pôvodného majiteľa voči nástroju. Dostalo sa mi do rúk už niekoľko takýchto kúskov. Niektoré z nich nemali zvláštnu hodnotu, ale objavia sa aj skutočné skvosty. Na rôznych fórach som už písal o „zrení hudobného nástroja“ preto sa tu nebudem opakovať. Zhrniem a pripomeniem  len jednoducho – hudobný nástroj je určený na to, aby sa na ňom hralo. Ak je kdesi len tak odložený a dlhodobo nepoužívaný, stráca na svojej kvalite. Drevo skostnatie, kov zoxiduje, koža sa zmrští, zoschne a stvrdne a niektoré časti doslova zhnijú. To je všeobecné pravidlo, ktoré sa týka všetkých hudobných nástrojov počnúc obyčajnou pastierskou píšťalkou cez gajdy, husle, harmoniky, plechové dychové nástroje či saxofóny. Keďže ja osobne sa primárne zaoberám saxofónmi, napadlo mi aspoň priebežne zdokumentovať proces reštaurovania.  Je skutočne veľký rozdiel v pojmoch „servis saxofónu“, „generálna oprava saxofónu“ a reštaurovanie saxofónu. Najmä u starých typov nástrojov nie je možné zohnať nejaký náhradný diel. Tieto sa musia pracne vyrábať a pri kusovej výrobe je to ako výroba prototypu. 

Tenor saxofón Mihaly Remeny v nálezovom stave.

Ten istý tenor saxofón po zreštaurovaní

Ozvučník saxofónu s pôvodným gravírovaním

Ozvučník rovnakého saxofónu po vyčistení

Demontáž mechaniky saxofónu

Rémeny Mihály Budapest Tenor saxofón po zreštaurovaní

 Na nástroji vidieť lokálne ošúchanú pôvodnú povrchovú úpravu. V takomto stave má saxofón prirodzenú "patinu vintage" teda nie ako sa v súčasnosti robí na niektorých lacných saxofónoch úmyselne. Tento tenor saxofón pochádza z dielne výrobcu hudobných nástrojov v Budapešti. Vyrobený bol pravdepodobne okolo roku 1920. Na všetkých obrázkoch je ten istý nástroj pred a po oprave.

www.saxofonservis.sk