Prečo saxofón očernie?

        Mnohí adepti na hudobníkov, ktorí sa obzerajú po nákupe nejakého nástroja z pod ruky sa orientujú na posudzovanie kvalít hudobného nástroja v prvom rade  vizuálnym dojmom. Ak niekto trebárs dá do ponuky v inzercii fotografiu staršieho nástroja, často je odrádzajúca a pôsobí dojmom škaredej stariny. Rovnako aj mnohých majiteľov saxofónov trápi, že ich nástroj akosi časom ošpatnel. Nie vždy to ale znamená, že takýto saxofón  je nekvalitný. Po zvukovej stránke totiž môže byť mnohonásobne lepší, ako nový  nástroj vyrobený z mäkšieho materiálu, alebo pri úspornejších technológiách. V takom prípade sa často oplatí investovať do opravy a rekonštrukcie starého hudobného nástroja. Hovorí sa, že v povojnovom období sa zbierali nábojnice z frontovej munície, ktoré sa následne tavili a z nich sa vyrábali hudobné nástroje. Materiálu bolo  dostatok, nešetrilo sa ním ako dnes, čo sa jednoznačne podpisuje aj pod výsledný zvukový efekt. Generálna oprava saxofónu, alebo reštaurovanie starého hudobného nástroja vôbec, nie je celkom lacná záležitosť, ale v mnohých prípadoch sa predsa len oplatí. V súčasnosti je dokonca akýmsi módnym trendom patina vintage, ktorá sa robí úmyselne na nových saxofónoch, no samozrejme zasa je to  výlučne vizuálny dojem.

U niektorých nástrojov sa ako povrchová úprava robilo, alebo do dnes ešte robí galvanické postriebrenie. Jedná sa o technológiu kombinácií chemického procesu a elektrolýzy. Po predpríprave sa celý nástroj ponorí do chemického roztoku vo vodivej nádobe, ktorá zároveň slúži ako jedna elektróda.  Funkciu druhej elektródy preberá  samotný ponorený hudobný nástroj. Po privedení elektrického prúdu sa začnú vylučovať čiastočky striebra. Hrúbka samotného postriebrenia musí byť 6 až 12 mikrónov, aby bol povrch schopný odolávať prirodzenému oteru pri používaní a samozrejme mohol sa ešte vyleštiť. Konkrétne saxofóny sa v minulosti vyrábali a u niektorých firiem ešte do dnes vyrábajú vo verziách hladkého, lesklého postriebrenia, ale aj matného. V dnešnej dobe je matnenie už skôr zriedkavosťou. Zmatnenie sa dosahovalo kefovaním mosadznými kefami s jemným vlasom o hrúbke cca 0,12 mm. Staré saxofóny vo verzii matného postriebrenia do dnes nachádzame najmä od výrobcov Amati, Weltklang, Kohlert, Keilwerth, ale aj iných. Striebro má však prirodzenú vlastnosť reagovať zo sirovodíkom. Tento vzniká rozkladom rôznych organických látok, ktoré sú schopné uvoľňovať síru. Ich vzájomným spojením a teda reakciou vzniká čierny sulfid Ag2S. Tejto reakcii sa žiaľ pri bežnom používaní saxofónu, alebo v podstate aj akéhokoľvek iného hudobného nástroja nedá celkom zabrániť.

Postriebrená povrchová úprava tenor saxofónu Weltklang, napadnutá sulfidom.

Dobrou správou ale zostáva, že aj pomerne intenzívne sčernanie sa dá ošetriť. Čierny sulfid je vo vode nerozpustný, preto sa používajú špeciálne prípravky na čistenie, umývanie, alebo ošetrovanie takýchto zanesených povrchov.  Používaním nevhodných chemických prípravkov  sčernanej oxidácie žiaľ dochádza aj k postupnému odlupovaniu striebra.  Stáva sa to následkom pôsobenia kyselín, alebo iných agresívnych látok. 

Alt saxofón Weltklang a lokálne olúpané lesklé postriebrenie.

Takto poškodená povrchová úprava sa už veľmi ťažko opravuje. Je to síce reálne, ale vyžaduje si to opieskovanie, chemické umytie celého nástroja a opätovné postriebrenie rovnako, ako pri výrobe.  Kvôli náročnému technologickému procesu je tento úkon aj z finančného hľadiska dosť nákladný. Preto ak ste šťastným majiteľom postriebreného hudobného nástroja, určite sa oplatí investovať do vhodných politúr, alebo prípravkov určených na ošetrovanie striebra. Ich cena  je voči nákladom za postriebrenie skutočne zanedbateľnou položkou. Ak potrebujete poradiť s výberom vhodného prípravku na ošetrenie svojho saxofónu, stačí použiť kontaktný formulár.

Ten istý tenor saxofón Weltklang, ako na prvej fotografii po vyčistení, ošetrení povrchovej úpravy a generálnej oprave. Povrchová úprava je matné postriebrenie.

 www.saxofonservis.sk