Zlomená klapka na saxofóne

       Problémom starších saxofónov býva aj zlomená časť. Môže sa odlomiť strmeň, ktorý drží mechanizmus,  príruba esa, alebo sa zlomí klapka.  Dostal sa mi do servisu aj nový, trojročný saxofón Amati, na ktorom sa odtrhol spevňovací mostík, spájajúci ozvučník s korpusom. Keďže saxofón nejavil žiadne iné známky nárazu, úderu ani pádu, dalo sa predpokladať, že sa jedná o výrobnú vadu.  

Ku odtrhnutiu strmeňa môže dôjsť najčastejšie nevhodnou manipuláciou, pri odkladaní do stojana, alebo puzdra, zavadením o niečo pevnejšie.  Tieto časti sa na saxofón spájkujú, k čomu na opravu treba jednak vhodné vybavenie servisu a tiež trochu zručnosti. Svojpomocnými opravami ako lepením za použitia lepidla, epoxidu, tekutého kovu, prípadne akýchkoľvek chemických fixačných prostriedkov sa žiaľ často narobí viac škody, ako úžitku.  Okrem toho, že často zatečú aj tam, kam netreba, svojim objemom vynášajú – posúvaju lepené časti od seba, čo často spôsobuje vyosenie a tým pádom narušenie pôvodnej geometrie mechaniky saxofónu.  To má tiež za následok zadrhávanie mechaniky saxofónu, prípadne vôľu a následné nežiadúce klepanie mechaniky.  Žiadne lepenie nemá takú pevnosť ako spájkovanie a tak hrozí riziko, že lepený diel sa znovu odtrhne v tom nejnevhodnejšom okamihu. Rovnako tým môže dôjsť k poškodeniu povrchovej úpravy saxofónu. 

Zlomená klapka saxofónu

Ani zlomená klapka na saxofóne ešte nemusí znamenať koniec.  

V ideálnom prípade sa vymení kus za kus, ale zvlášť u starších modelov je veľmi náročné zohnať presne chýbajúci kus, ktorý by pasoval.  Druhá možnosť je klapku zospájkovať.

Proces opravy vyzerá asi nasledovne:

Zlomená klapka f3. Keďže táto klapka sa nachádza v najvyššom bode na korpuse saxofónu, pri takomto poškodení je žiaľ nefunkčný celý saxofón. 

 Za pomoci špeciálnych prípravkov sa odlomené časti zafixujú.

V závislosti od spájkovaného materiálu, ale aj spojovacieho materiálu sa v strojárstve používajú rôzne technológie spájkovania. Rôzny materiál si vyžaduje rôznu teplotu, tiež spojovací materiál sa topí pri rôznej teplote. Pri tomto procese sú preto veľmi dôležité znalosti z oblasti strojárskej technológie. Napríklad štandardný cín, ako spojovací materiál by v takomto prípade nebol dostačujúci. Je mäkký a tiež krehký. Spoj by preto neodolal tlaku, ktorý je na klapku pri bežnej prevádzke saxofónu vyvíjaný. V tomto konkrétnom prípade som použil technológiu spájkovania na tvrdo, s vyššou pracovnou teplotou a spojovací materiál s obsahom striebra.  

Klapka saxofónu po zospájkovaní 

                                                  

Finálna podoba po opracovaní a hrubom očistení. 

 Klapku je potrebné ešte vyleštiť, osadiť podlepkou, pružinkou a korkom. Následne je pripravená na montáž na saxofón.

Oprava mechaniky klarinetu

Na mechaniku klarinetu sa používajú iné materiály. Tiež stena klapky je tenšia, resp. celá časť mechaniky jemnejšia. Preto pri oprave klarinetu je dôležité voliť inú pracovnú teplotu a iný spojovací materiál. 

Spájkovanie zlomenej časti mechaniky klarinetu.

Peter Beniačik

www.saxofonservis.sk