Keď sa šetrí na nesprávnom mieste

Alebo ako to dopadne, keď saxofón opravuje babrák

Oprava hudobných nástrojov nie je celkom lacná záležitosť a nezriedka sa stáva, že majiteľ saxofónu si vezme do hlavy, že si nástroj zreparuje sám doma na kolene s tým, čo má práve k dispozícii. Pri snahe ušetriť, dosiahne paradoxne naopak predraženie opravy. Tiež sa mi už niekoľko krát stalo, že sa zákazník dožaduje len zoradenia, nastavenia mechaniky, alebo doladenia saxofónu, pretože podlepky si vraj vymenil sám a nástroj sa mu nechce ozývať, alebo mu to robil iný „odborník“, no saxofón sa po oprave správa ešte horšie, ako pred ňou. Dokonca na Slovensku pôsobí „rádoby servisák“, ktorý sa síce skrýva pod hlavičku profesionálneho servisu, avšak výsledkami svojej práce to žiaľ vôbec nedokazuje. Tiež som niekoľko jeho prác musel „dorábať“.  Ubezpečujem každého zákazníka a tiež každého jedného čitateľa týchto riadkov, že nemám potrebu ani snahu niekoho ohovárať, iba konštatujem fakty a nižšie poskytnem ukážky a fotodokumentáciu práce pseudoodborníkov.

Je množstvo modelov saxofónov a okrem série sa líšia aj konštrukciou. Hoci len máličko, ale predsa aj priemermi tónových otvorov, tým pádom aj rozdielnosťou ich výšky, či rozloženia, aby bolo samozrejme zachované ladenie. Preto ak si niekto kúpi sadu podlepiek, je veľmi pravdepodobné, že priemerovo nebudú vyhovovať všetky. Čiastočne sa dajú niekedy a niektoré upraviť, no nie vždy sa to úspešne podarí. Osobne to riešim tak, že podlepky objednávam kusovo podľa práve potrebných rozmerov.  Na nasledujúcich niekoľkých obrázkoch môžete vidieť zbabrané pokusy o prispôsobenie rozmerov a o spôsoboch a technológiách lepenia ani nehovoriac.

Môžete si všimnúť nerovnomerný kruh okraja podlepky. V bode označenom červenou šípkou je medzera medzi okrajom klapky a podlepkou. Na protiľahlej strane naopak časť kože prečnieva mimo. Tiež je viditeľný odtlačok tónového otvoru, ktorý napovedá, že podlepka v niektorých bodoch nedolieha, teda nemôže tesniť. 

Na ďalšom obrázku je medzera a hneď vedľa nej vytŕčajúca koža nesymetricky orezanej podlepky po neodbornom zásahu. Koža je tým pádom úplne mimo vnútornej výstelky a nemôže ju pevne obopínať.

Takýmto spôsobom je podlepka neopraviteľne poškodená!

Pri pohľade z boku si tiež môžete všimnúť pokrčenú kožu. Práve tento jav spôsobuje nerovnomernú hrúbku nie len na boku, ale zvlášť na rubovej strane a tým pádom podlepka nemôže prirodzene priliehať rovnomerne po celom obvode. 

Hodnota posuvného meradla ukazuje rôznu hrúbku jednej a tej istej podlepky v dvoch rôznych bodoch.

Následkom takejto rôznosti hrúbok je podlepka skrížená a podľa odtlačku tónového otvoru je viditeľné, že na určitých miestach sa tónového otvoru ani nedotkne.

Podobne sa to stáva aj pri neodbornom osádzaní podlepiek, hoci sa použijú presné rozmery bez úprav.  V takom prípade je chybou technológia osádzania (lepenia).

Šípkami sú označené miesta, kde zákonite musí unikať vzduch.

Ak sa aj na rôznych tónových otvoroch použijú rôzne hrúbky podlepiek, tiež to môže mať za následok narušenie ladenia. Takáto chyba zároveň znefunkčňuje celý nástroj, nie len jeden tón.

V čase, keď som pripravoval tento článok, som zhodou náhod natrafil na inzerát istého mladého pána, ktorý dopytoval sadu podlepiek na alt saxofón. Vraj môže byť aj nekompletná, že do rezervy. Trochu zvláštna požiadavka ma zaskočila. V najúprimnejšej snahe pomôcť, som mu zavolal. Logicky som mienil v prvom rade zistiť, čo vlastne potrebuje a následne mu ponúknuť niekoľko možných riešení.  Povedal, že potrebuje vymeniť len dve poškodené podlepky. Ak by kúpil aj celú sadu, iste by bolo „potešením“, keby po investovaní niekoľko desiatok eur zistil, že v sade (či už kompletnej, alebo nekompletnej) chýba práve potrebný rozmer.  Prvou alternatívou, ktorú som navrhol, bola prirodzene odborná oprava. Túto zamietol zdôvodnením, že vraj by som za výmenu dvoch podlepiek pýtal 50 €, takže to nechce. Skutočne netuším, na základe čoho dospel k takej hodnote, kým z mojej strany žiadna konkrétna cena opravy nezaznela. Pán si ma iste zaškatuľkoval ako nenažraného zdierača a rozhodol sa hovor ukončiť. Musím dodať, že na jeho škodu. Bol by som mu totiž navrhol aj inú variantu, napríklad, nech presne odmeria rozmer potrebnej podlepky a pokojne by som vedel dodať hoci aj jeden kus práve chýbajúcej. Podľa rozmeru by to mohla byť doslova jedno eurová záležitosť. Komu niet rady, tomu niet ani pomoci. Práve takéto neuvážené a nerozumné rozhodnutia často dopadnú podobne, ako na obrázkoch vyššie. Tiež kúpu náhradných podlepiek do rezervy nepovažujem za najideálnejšiu. Nevhodným uložením sa totiž zvyknú deformovať a potom by mohli vyzerať asi ako na nasledovnom obrázku: 

V neposlednom rade, znovu pripomeniem, čo som už mnoho krát uvádzal v rôznych článkoch a na rôznych fórach – podlepka je vyrobená z kože, ktorá tiež podlieha starnutiu a tým stráca potrebnú elasticitu. Je to rovnaké ako o atramente – či píšeš, alebo nie, aj tak vyschne. Keď sa už teda niekto chystá šetriť, mal by v prvom rade zvážiť, či volí správny spôsob, alebo vhodné miesto. Menej totiž často nakoniec znamená viac.

Ak sa aj chystáte kúpiť saxofón z pod ruky a bez záruky, venujte pozornosť tiež podlepkám. Ak sa hoci len jedna podobá na niektorý z obrázkov vyššie, hrozí veľká pravdepodobnosť, že nástroj mal v rukách nejaký babrák. Zároveň to nemusí byť priamo človek, ktorý ho predáva. Aj z údajne profesionálneho servisu som videl polovicu podlepky vypodloženú kartónom papiera. Pre vás by to však mohlo čoskoro znamenať ďalšiu investíciu do opravy. 

www.saxofonservis.sk